Vysoké školstvo je prioritou každej vlády, každej strany, či hnutia. Pred voľbami to skutočne platí. Keď sa však pozrieme na to, čo sa reálne zmenilo, ako sme sa za 25 rokov posunuli vpred, ako reflektujeme na zmeny spoločnosti, na technologický pokrok, zistíme, že sa zmenilo toho pramálo.
Stále sa nám nedarí nastaviť systém vysokoškolského štúdia tak, aby bol atraktívny nielen pre študentov, ale aj pre ich budúcich zamestnávateľov a pre spoločnosť. V reakcii na jeden môj predchádzajúci článok mi čitateľ vytkol, že sa pozerám na to zle. Že klientom vysokých škôl nie sú firmy, zamestnávatelia, štátne podniky, ale sú nimi študenti. Nesúhlasím s týmto tvrdením a s takýmto čierno bielim videním reality vysokého školstva a jeho prepojenia s praxou. Je predsa v záujme študenta, aby bol vzdelávaný v modernej, úspešnej a renomovanej vysokej škole, ktorej absolvovanie mu získa výhodu pred inými absolventmi, či pred občanmi s nižším vzdelaním. Je predsa v záujme vysokej školy, aby jej absolventi boli úspešní, aby jej meno znamenalo záruku kvality, pokroku, či spoločenského prínosu. A samozrejme je v záujme tých, ktorí tvoria trh práce, aby ich budúci zamestnanci boli vzdelávaní tými najlepšími odborníkmi v tých najlepších inštitúciách.
Nemôžem to vnímať nijak inak, ako tak, že vysoké školy nie sú „predavačom“ diplomov a titulov. Sú najmä garantom budúceho napredovania spoločnosti, cez svojich absolventov.
Opätovne sa tak dostávame k otázke, čo s absolventmi, ktorí po ukončení vysokej školy tápajú vo svete pracovnej reality, na ktorú ich škola s aktuálne zavedeným systémom nepripravuje dostatočne. Nie je jednoduché nastaviť systém výučby tak, aby zohľadňoval aj potrebu získania praxe, či stáže. Spôsoby však na to sú. V mnohých krajinách funguje takzvaný sendvičový systém vysokého štúdia, ktorý sa mi javí ako najprijateľnejší pre naše podmienky. V podstate ide o to, že študent po absolvovaní prvého stupňa vysokoškolského štúdia prechádza na jeden až dva roky do praxe. Po získaní praktických skúseností a kontaktu s mimoškolským prostredím sa vracia do školy, kde v rámci druhého stupňa štúdia dosahuje potrebnú odbornosť. Absolvent sa tak po všeobecnejšom, prvom stupni, získaní praxe a následnom ukončení druhého stupňa reálne stáva odborníkov v danej sfére, ktorý pozná praktickú stránku problematiky a v lepšom prípade má rovno zaručenú prácu v podniku, kde praxoval.
Okrem tohto modelu je možné uvažovať aj nad duálnym systémom, obdobným ako sme mali pred rokom 1989, čiže študent popri štúdiu praxuje. Sendvičový systém však ponúka ucelenejšiu formu získania praxe popri, či počas štúdia. Umožňuje študentovi sústrediť sa na jedno, alebo na druhé.
Vysoké školstvo skutočne potrebuje modernizáciu. Je mnoho spôsobov, mnoho priorít a mnoho miest kde by sme mali začať. No správny systém výučby musí byť nadradený všetkým ostatným cieľom a prioritám.
